Čo v praxi znamená 144, 165, 180 a 240 Hz?
Obnovovacia frekvencia udáva, koľkokrát za sekundu monitor prekreslí obraz. Pri 144 Hz trvá jedna snímka približne 6,9 ms, pri 165 Hz asi 6,1 ms, pri 180 Hz asi 5,6 ms a pri 240 Hz asi 4,2 ms. Z týchto čísel vidno, prečo je skok zo 60 Hz (16,7 ms) na 144 Hz taký výrazný a prečo je rozdiel medzi 144 a 180 Hz oveľa menší. Pohyb myši, posúvanie textu aj otáčanie kamery v hre pôsobia plynulejšie a obraz sa pri pohybe menej rozmazáva. Ďalšie zvyšovanie frekvencie však prináša stále menší prírastok, lebo ušetrený čas na snímku sa zmenšuje. Medzi 144 a 165 Hz väčšina ľudí rozdiel pri bežnom používaní nepostrehne, medzi 144 a 240 Hz ho skúsený hráč v rýchlej hre zvyčajne spozná.
- 60 Hz: 16,7 ms na snímku
- 144 Hz: 6,9 ms na snímku
- 165 Hz: 6,1 ms na snímku
- 180 Hz: 5,6 ms na snímku
- 240 Hz: 4,2 ms na snímku
Prečo 165 a 180 Hz nahradili monitory so 144 Hz?
Monitory so 144 Hz boli dlhé roky štandardom herných modelov, dnes ich v strednej triede z veľkej časti vytlačili panely so 165 a 180 Hz. Dôvod je technický aj výrobný: novšie IPS a VA panely zvládajú rýchlejšie prepínanie pixelov a výrobcovia môžu tú istú generáciu panelu nastaviť na vyššiu frekvenciu bez veľkých zmien v konštrukcii. Pre kupujúceho to znamená, že monitor so 165 alebo 180 Hz dnes nie je prémiová voľba, ale bežný herný monitor. Rozdiel oproti 144 Hz je malý, no vyššia frekvencia sa oplatí, ak grafická karta zvládne vyšší počet snímok. Pri výbere preto nerozhoduj iba podľa čísla v názve. Väčší vplyv na dojem z obrazu má typ panelu, rozlíšenie, kvalita overdrive a to, či monitor podporuje adaptívnu synchronizáciu, teda FreeSync alebo G-Sync Compatible.
Komu sa oplatí monitor so 240 Hz?
Monitor so 240 Hz má zmysel hlavne pre hráčov súťažných strieľačok a iných rýchlych hier, kde sa rozhoduje o zlomky sekundy a kde sa detaily aj tak znižujú kvôli plynulosti. Kratší čas snímky znamená ostrejší obraz pri rýchlom pohybe a o niečo nižšiu celkovú latenciu od pohybu myši po zobrazenie. Výhoda sa však prejaví iba vtedy, keď počítač naozaj dodá okolo 240 snímok za sekundu. Ak hráš najmä príbehové hry s vysokými detailmi, väčšinu času bude karta pracovať hlboko pod touto hranicou a monitor so 165 alebo 180 Hz ti dá rovnaký zážitok. Pri 240 Hz sa navyše viac prejaví kvalita panelu: pomalé pixely dokážu výhodu vyššej frekvencie úplne zmazať. Preto sa pri 240 Hz oplatí sledovať aj nezávislé merania odozvy, nielen údaj výrobcu.
Akú grafickú kartu potrebuje rýchly monitor?
Vysoká obnovovacia frekvencia je užitočná iba vtedy, keď ju grafická karta dokáže naplniť snímkami. Pre Full HD so 165 alebo 180 Hz stačí v súťažných hrách karta nižšej až strednej triedy, v náročných nových hrách už potrebuješ silnejšiu strednú triedu. Pri 1440p a 165 až 180 Hz je rozumným minimom karta strednej triedy a pre stabilne vysoké snímky aj v nových hrách vyššia stredná trieda. Rozlíšenie 1440p pri 240 Hz je úloha pre vyššiu triedu, a to aj so zníženými detailmi. Netreba zabúdať ani na procesor: pri vysokom počte snímok sa obmedzením často stáva práve CPU, najmä v súťažných hrách s nízkymi detailmi. Adaptívna synchronizácia pomáha, keď počet snímok kolíše pod maximom monitora, lebo odstraňuje trhanie obrazu bez oneskorenia klasického V-Sync.
DisplayPort alebo HDMI: ktorá verzia stačí?
Pri vyšších frekvenciách rozhoduje šírka pásma kábla a portu. DisplayPort 1.4 zvládne bez kompresie 1440p pri 165, 180 aj 240 Hz (pri 8-bitovej farbe) a s kompresiou DSC aj 4K pri 144 Hz. HDMI 2.0 má približne 18 Gb/s, čo stačí na Full HD pri 240 Hz alebo 1440p pri 144 Hz, ale pri vyšších kombináciách už nie. HDMI 2.1 s pásmom do 48 Gb/s pokryje aj náročnejšie režimy. Častou chybou je, že monitor pripojený starším HDMI káblom alebo do portu na základnej doske beží iba na 60 Hz. Kábel vždy zapoj do grafickej karty a pri počítači uprednostni DisplayPort, ktorý je pri herných monitoroch najspoľahlivejšou voľbou. Ak monitor dosahuje maximálnu frekvenciu iba cez jeden typ portu, nájdeš to v jeho technickej špecifikácii.
- DisplayPort 1.4: 1440p až do 240 Hz, 4K pri 144 Hz s DSC
- HDMI 2.0: Full HD pri 240 Hz, 1440p pri 144 Hz
- HDMI 2.1: rezerva aj pre 1440p a 4K pri vysokej frekvencii
Overdrive a doba odozvy: GtG verzus MPRT
Doba odozvy udáva, ako rýchlo pixel zmení farbu. Údaj GtG (gray to gray) meria samotné prepnutie pixelu, kým MPRT opisuje vnímané rozmazanie pohybu a často sa dosahuje iba so zapnutým stroboskopickým podsvietením, ktoré znižuje jas a niekedy vypína adaptívnu synchronizáciu. Čísla ako 1 ms preto treba čítať opatrne, lebo výrobcovia ich uvádzajú pri najagresívnejšom nastavení. Overdrive zrýchľuje prechody pixelov vyšším napätím. Pri príliš silnom nastavení vzniká prestrel, svetlé alebo tmavé obrysy za pohybujúcimi sa objektmi. Väčšinou funguje najlepšie stredný stupeň. Pri 240 Hz má pixel na prechod iba 4,2 ms, takže pomalý panel pri tejto frekvencii rozmazáva viac, než by naznačovalo číslo v názve. VA panely bývajú pomalšie najmä pri prechodoch z tmavých odtieňov, IPS a OLED sú pri rýchlom pohybe spravidla čistejšie.
Ako overiť, že monitor naozaj beží na plnej frekvencii?
Nový monitor sa po pripojení často spustí iba na 60 Hz, preto po inštalácii vždy skontroluj nastavenia. Vo Windows otvor Nastavenia, Systém, Obrazovka, Rozšírené nastavenia obrazovky a vyber najvyššiu ponúkanú obnovovaciu frekvenciu. Ak sa v zozname nezobrazuje, príčinou býva nevhodný kábel, port na základnej doske namiesto grafickej karty alebo staršia verzia HDMI. Niektoré monitory majú vyššiu frekvenciu dostupnú až po zapnutí režimu pretaktovania v ich vlastnom menu. Skutočnú frekvenciu často ukáže aj informačné okno priamo v menu monitora. Pre vizuálnu kontrolu poslúži jednoduchý online test pohybu, ktorý porovná plynulosť pri rôznych frekvenciách a odhalí aj preskakovanie snímok. Nakoniec v ovládači grafickej karty zapni FreeSync alebo G-Sync, aby sa obnovovanie prispôsobovalo počtu snímok.